História

Obec Lúčka leží v juhozápadnej časti Nízkych Beskýd, v dolnej časti údolia Topole na sútoku riek Topoľa, Čurlík a Čepcovský potok v nadmorskej výške okolo 200m, o rozlohe 381 ha, rovinatý až mierne zvlnený povrch chotára tvoria štvrtohorné náplavy štrkov a pieskov a vrstvy treťohorného flyšu.

Dolina Topole a jej prítokov, teda aj lúčanský majetok, bola od polovice 13. storočia majetkom chmeľoveckého zemana Germana. Jedna vetva jeho potomkov a dedičov sa v Lúčke usadila a jej názov od začiatku 15. storočia používala v prídomku. Z toho faktu je zrejmé, že miestne sídlisko jestvovalo aj v 14. storočí. Prvá zmienka o obci Lúčka je z roku 1401, keď jedna vetva potomkov a dedičov zemana Germana sa tu usadila a používala názov „Luchka“, neskoršie „de Lucka“. Z toho je zrejmé, že miestne osídlenie jestvovalo v 13. resp. 14.storočí. (Jedna z legiend hovorí, že obec dostala názov po krstnom mene Lucka, netere zemana Germana, ktorý jej daroval toto územie.) – 1786 Lucschka; r. 1808 Tapli – Lucska; r.1920 Lúčky; r.1927 Lúčka (maď. Taplilucska, Tapolylucska).

Údaje o obci